Očkovanie ovocných drevín

Kedy a ako začíname očkovať?
Poznáme dva spôsoby očkovania, to znamená, ak očkujeme veľmi zavčasu t. j. už v júni, vtedy hovoríme, že očkujeme na tzv. bdiace očko, totiž očko ešte do konca roku nám z podpníka vyraší, čiže vytvorí krátky letorast. Ak očkujeme v auguste, vtedy očkujeme na tzv. spiace očko, čiže očko do konca roka nám s podpníkom len zrastie, ale pokračovať v raste bude, až na budúci rok.

Aké spôsoby očkovanie ešte rozlišujeme?
Ak očkujeme a kôra sa veľmi ľahko odlupuje od drevnej časti podpníka, vtedy hovoríme, že očkujeme spôsobom vytvoreného písmena v tvare T. Ak sa nám kôra podpníka, či už vplyvom sucha alebo, keď očkujeme na konci vegetácie, nedá odlúpiť, vtedy použijeme Forkertovo očkovanie, t. j. na podpníku urobíme hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku. Pri očkovaní postupujeme nasledovne. Na očkovanie berieme letorasty priamo zo stromu v deň očkovania. Vyberáme letorasty zdravé o primeranej hrúbke. Listovú plochu z letorastov odstránime, pričom na letoraste nechávame len krátku asi 1 – 1,5 cm dlhú stopku, pričom súčasne odstránime aj zálistky, t. j. malé lístočky rastúce po bokoch očka. Letorasty takto upravené nenechávame na slnku zaschnúť, ale ich dáme do nádobky s vodou, aby nám nezaschli.

Ako sa upraví podpník?
Očkujeme do podpníkov o priemere asi 0,5 – 1 cm, to znamená, že očkuje sa len do tenkých mladých letorastov, ktoré nám vyrastú od apríla do začiatku očkovania. Ak očkujeme do hrubších výhonkov, ujateľnosť je veľmi nízka, poprípade žiadna. Ak sa rozhodneme očkovať staršie stromčeky tie si už skoro na jar pripravíme, to znamená, že jednotlivé staršie podpníky voľne rastúce v záhradke skrátime na výšku 30 - 40 cm, aby sa nám do začiatku očkovania rozvetvili a vytvorili tenké letorasty, do ktorých v auguste budeme očkovať. Podobne postupujeme aj pri starších stromčekov, ak sa nám jarné vrúbľovanie nevydarilo, môžeme do letorastov vyrastajúcich pod miestom štepenia naočkovať vhodnú odrodu. Môžeme do podpníkov naočkovať aj viac odrôd?

Na jednom stromčeku môžeme mať aj 2 – 3 odrody, poprípade s rôznou druhovou zastúpenosťou. V našich záhradkách nám často vyrastajú rôzne druhy slivkových podpníkoch, najmä slivka biela, rôzne iné typy sliviek, ktoré nám vyrastajú okolo pôvodných sliviek. Pokiaľ sú tieto stromčeky zdravé nenapadnuté šárkou sliviek, môžeme do nich úspešne očkovať aj broskyne, marhule, v kombinácii so slivkami, takže na jenom stromčeku nám rastie napr. broskyňa s marhuľou, slivka s marhuľou a pod. Broskyne a marhule veľmi často odumierajú , trpia rakovinou a glejotokom. Ak nám v záhradke odumrie časť s naštepenou napr. marhuľou ostane nám časť slivky, ringloty a pod.

Na jednom stromčeku môžeme mať naočkované, napr. aj skoršiu a neskoršie dozrievajúcu čerešňu, višne a pod.
Autor:Ing. Eduard Jakubek