Práca záhradkára v mesiaci apríl

V teplejších oblastiach nastupuje vegetačná doba s priemernou dennou teplotou nad 10°C. Okrem intenzívneho rastu koreňovej sústavy pozorujeme pri ovocných a okrasných drevinách predlžovací rast púčikov. Koreňová sústava rastie. Je schopná prijímať minerálne živiny rozpustené vo vode, ktoré sú potrebné pre rast výhonkov, na výživu plodov a pod. Aby korene zabezpečovali rast letorastov a úrodnosť ovocných stromov, musia mať v pôde dostatočné množstvo živín. Preto už v predjarnom období a počas vegetácie, najneskoršie do konca júna stromčeky každoročne prihnojujeme viaczložkovými priemyselnými hnojivami, ktoré do pôdy dávame najmä po obvode koruny a za obvodom korún, kde sa nachádza najviac aktívnych koreňových vláskov.

Pokračujeme v štepení a preštepovaní ovocných stromov, najčastejšie používame vrúbľovanie za kôru, zlepšené štepenie za kôru, Tittelov spôsob, anglickú kopuláciu a pod. Pokračujeme v reze ovocných drevín. Z pestovaných ovocných druhov zvlášť citlivá na klimatické a pôdne podmienky je broskyňa. Vyžaduje tiež najväčšiu opatrnosť pri výchovnom, ale najmä presvetľovacom reze. Broskyne sú veľmi náchylné na glejotok, poškodzujú ich mrazy. Preto jarný rez robíme čo najneskôr prípadne až pred kvitnutím, keď sú najmenej náchylné na choroby. Súčasne regulujeme množstvo ponechaných plodov. Broskyne najčastejšie pestujeme v tvare voľne rastúcej kotlovitej koruny. Všetky rezné rany zatierame štepárskych voskom alebo latexovou farbou.

Pokračujeme vo vysievaní koreňovej zeleniny. Zaraďujeme ich do druhej pestovateľskej trate. Priame hnojenie maštaľným hnojom neznášajú vysievame ich po vyhnojených hlubovinách, plodovej zelenine, prípadne zemiakoch. Mrkvu a petržlen koreňový vysievame do riadkov vzdialených 20 - 25 cm. Sejeme ich do hĺbky 1 - 2 cm. Po vzídení ich jednotíme na vzdialenosť 3 - 5 cm. Zeler buľvový vysádzame na vzdialenosť 40 x 40 cm tak, aby srdiečko rastlín bolo nad povrchom pôdy. Polievanie v čase sucha pravidelne opakujeme. Reďkovku najčastejšie pestujeme ako predplodinu alebo následnú plodinu. Má veľmi krátke vegetačné obdobie. Cibuľu kuchynskú s priemerom do 10 mm vysádzame na vzdialenosť 20 - 30 x 5-8 cm tak, aby hrot cibuľky bol mierne nad zemou. Po výsadbe ich pritlačíme k pôde. Semená cibule kuchynskej vysielame do riadkov vzdialených od seba 20 cm. Sejeme ich do hĺbky 1 - 1,5 cm. Týmto spôsobom získame sadzačku, ktorú vysádzame na budúci rok. Predklíčené skoré zemiaky vysádzame na vzdialenosť 50 x 40 cm do vopred vyhnojenej pôdy. Po uplynutí jarných mrazov sadíme predpestované priesady hlubovín a plodovej zeleniny. Pripravujeme fóliovník, do ktorého vysievame uhorky, rajčiaky a zeleninovú papriku.

Zakladáme okrasnú časť záhradky. Ak máme vhodný svahovitý terén, budujeme skalku alebo suchý kvetinový múrik. Do skalky vysádzame ihličnaté dreviny, ktoré kombinujeme so skalničkami. Po výsadbe ich dôkladne polievame. Na kvetinové záhony vysievame letničky a sadíme hľuzy georgín a mečíkov (gladioly). Cibule a hľuzy pred výsadbou moríme proti hubovým chorobám na morenie môžeme použiť 5 % Sulku, 0,2 % Fundazol alebo niektorý iný fungicíd. Gladioly sadíme na vzdialenosť 20 - 30 x 10 - 15 cm do hĺbky 8 - 10 cm.

Pre pestovanie cibuľových a hľuznatých kvetín sú najvhodnejšie hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy dobre zásobené humusom a živinami. Priame hnojenie maštaľným hnojom neznášajú.