Práca záhradkára v mesiaci máj

Je radosť pozrieť sa na kvitnúce ovocné stromčeky, zakvitnutú skalku alebo suchý kvetinový múrik. Ale pozor! V tomto období dokáže spôsobiť značné škody jarný mrázik. Zvlášť citlivé na chlad sú marhule, broskyne, orechy a čerešne. Kvitnúci sad poškodzuje už mráz -2°C. Plody v štádiu po odkvitnutí sú ešte citlivejšie. Dokáže ich zničiť už mráz -1°C. Pôsobenie jarných mrázikov obmedzujeme používaním vhodných ochranných zásahov. Najčastejšie je to vykurovanie pomocou rôznych horľavých hmôt, avšak najúčinnejšie je však postrekovanie vodou, ktorá vytvára na kvetoch jemnú ochrannú vrstvu. Niektoré druhy drobného ovocia (jahody, maliny, ostružiny) kvitnú v dlhšom časovom rozpätí. Je tu preto menšie nebezpečenstvo poškodenia všetkých kvetov. Poškodeniu jarnými mrazmi môžeme predchádzať aj vhodným výberom stanovíšť pre pestovanie rastlín. Po odkvitnutí potrebujú sa vyvíjajúce plody pre svoj rast určité množstvo minerálnych živín. V tomto čase ovocné stromčeky prihnojujeme na list 0,2 % Harmavitom alebo iným tekutým hnojivom.

Ovocné stromčeky tesne pred kvitnutím ak na strome kvitne asi 5 % kvetov chránime proti hubovým chorobám a škodcom používaním vhodných chemických prípravkov. V tomto čase ovocné stromčeky postriekame proti živočíšnym škodcom, napr. prípravkom Decis alebo môžeme použiť Zolone EC alebo niektorý ďalší insekticíd. Tieto prípravky obmedzujú výskyt vrtivky čerešňovej, piliarky slivkovej, výskyt obaľovača jablčného, kvetovky jabloňovej a ďalších škodcov. Hubové choroby, najmä chrastavitosť jabloní a hrušiek, múčnatku jabloňovú a ďalšie hubové choroby obmedzíme použitím prípravku, napr. Discus, Talent a pod. Proti rôznym hnilobám plodov môžeme použiť niektorí z prípravkov, ako sú Ridomil, Šampión alebo Kuprikol. Pri kombinácii týchto prípravkov dávame pozor, aby sa jednotlivé druhy použitých prípravkov boli vzájomne miešateľné. Vyššie uvedené prípravky po odkvitnutí ovocných stromov opäť použijeme, s tým, že do postrekovača súčasne pridávame tekuté viaczložkové hnojivo Harmavit v 0,2 % koncentrácii. Pri postrekovaní rastlín dávame pozor, aby sme prípravkami nezasiahli konzumnú skorú zeleninu, striekame za bezvetria, v skorých ranných alebo neskorých večerných hodinách, aby sme nezasiahli včely a iný užitočný hmyz.

Dozrievajúce plody jahôd podkladáme stružlinami alebo polyetylénovou fóliou, čím obmedzujeme výskyt nebezpečnej hubovej choroby - hnilobe plodov. Hniloba dokáže zničiť takmer celú úrodu jahôd. Nastielací materiál obmedzuje klíčenie burín, urýchľuje dozrievanie plodov, zabraňuje ich znečisťovaniu pôdou a v čase sucha udržuje vlahu v pôde. Vytvára vhodné podmienky pre rast koreňovej sústavy a nadzemných častí rastlín. Výskyt hubových chorôb obmedzujeme najmä výsadbou rastlín. Jahody pestujeme v spone 80 x 40 cm.

Preštepené ovocné stromy pravidelne kontrolujeme. Prijaté vrúble priväzujeme k oporným paličkám, aby ich nevylomil vietor a nepoškodilo vtáctvo. Bočný obrast pod miestom vrúbľovania spočiatku skracujeme a neskôr ho úplne odstránime. Za zelena vrúbľujeme ríbezle a egreše na podpník meruzalky zlatej.

Naklíčené semena uhoriek vysievame do dobre pripravenej pôdy. Sejeme ich po 2 - 3 semienka do riadkov vzdialených 100 - 120 cm. Pričom vzdialenosť v riadkoch je 15 - 20 cm. Kríčkové tekvice vysievame do hniezd na vzdialenosť 100 x 100 cm. Pri plazivých tekviciach volíme spon 200 x 200 cm. Kaleráb nesmieme vysádzať hlboko, pretože tvar buľvy, by sa veľmi predlžoval. Skoré kaleráby sadíme na vzdialenosť 25 x 25 cm, neskoré odrody vyžadujú spon 30 x 40 cm. Skorú kapustu hlávkovú pestujeme v spone 40 x 50 cm. Neskorú kapustu určenú na konzervárenské spracovanie sadíme na vzdialenosť 60 x 80 cm.

Na kvetinové záhony vysádzame letničky, hľuznaté begónie a po uplynutí neskorých jarných mrazov na balkóny a terasy umiestňujeme muškáty a ďalšie druhy rastlín.