Práca záhradkára v mesiaci november

Pokračujeme v prácach, ktoré sme nestačili urobiť v predchádzajúcom mesiaci. Úžitkovú a okrasnú časť záhradky musíme pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Aj naďalej je vhodné obdobie na výsadbu ovocných stromčekov a drobného ovocia. Ku ovocným stromčekom ako oporu používame drevené koly siahajúce až do korunky stromčeka. Z ovocnej škôlky vyberáme slaborastúce vegetatívne rozmnožené jabloňové podpníky, ktoré po oddelení od materských rastlín, zviažeme a uložíme do bezmrazových pivníc. Cez zimné mesiace môžeme do nich v ruke naštepiť ušľachtilé odrody jabloní a na jar ich môžeme vysadiť do škôlky.

V okrasnej časti záhradky vysádzame listnaté a ihličnaté okrasné dreviny. Uplatnenie nachádzajú ako voľne rastúce alebo tvarované živé ploty. Môžeme ich mnohostranne využiť. Sú okrasne listom, kvetom, plodmi, usporiadaním korunky, farbou kmeňa či konárov. Rastú v rozličných nadmorských výškach, klimatických a pôdnych podmienkach. Z opadavých listnatých krov najčastejšie pestujeme forzítiu, tavoľník van Houtteho, štedrec ovisnutý, vtáčí zob , trojpuk nežný, pajazmín, tamarišku a pod. Ak máme v záhradke dosť priestoru pestujeme aj mohutnejšie stromy, ako je breza, javor, vŕba smútočná, magnólia a pod. V záhradke veľmi pekne ukážu drobnokveté a veľkokveté rododendrony, mahónia cezmínolistá, buxus vždyzelený, dráč Júliin, skalníky a pod. Listnaté dreviny vyžadujú mierne vlhké, hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy dobre zásobené humusom a živinami. S mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Rododendrony vyžadujú kyslé pôdy, ktoré pripravíme zo zmesi rašeliny, listovky a lesnej hrabanky.

Ruža – kráľovná kvetín, symbol krásy, lásky a priateľstva bola pestovaná už v 4 – 6 tisícročí pred n. l. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Kríčkové ruže sadíme na vzdialenosť 40 –50 x 40 – 50 cm. Miesto očkovania po výsadbe má byť asi 5 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sadíme na vzdialenosť 1 m. Popínavé ruže vyžadujú spon 1,5 – 3 m. Ruže po výsadbe dôkladne zalejeme. Pred príchodom zimy ich nakopcujeme zeminou a prikryjeme lístím a čečinou. Na jar v budúcom roku od nich odhrnieme pôdu. Súčasne všetky výhonky skrátime na 2 – 4 púčiky.

Ak pestujeme v záhradke lekná zakryjeme ich organickým materiálom najlepšie lístím a čečinou. Môžeme ich z nádrží tiež vybrať a cez zimné obdobie uložiť do pivnice. Polievacie zariadenie pred príchodom zimy rozoberieme. Z rúr a nádrží vypustíme vodu.

Medzi škrupinoviny patrí gaštan jedlý, ktorý vyniká dekoratívnym súkvetím aj peknými listami. Do väčších záhrad na veľké nádvoria vysádzame orech vlašský. Naštepené odrody môžeme vysádzať aj do menších záhrad. Na svahoch, brehoch a v trávnikoch ako solitérne dreviny pestujeme morušu trnavskú a liesku veľkoplodú. Plody (oriešky) majú vysoký obsah výživných a ochranných látok. Obsahujú najmä tuky, bielkoviny a minerálne látky. Škupinoviny vyžadujú teplejšie, chránené, slnečné oblasti. Liesku veľkoplodú rozmnožujeme nakopcovaním alebo potápaním, prípadne delením krov. Orech vlašský vrúbľujeme na vhodné, proti mrazom odolnejšie podpníky orecha čierneho alebo vlašského. Plody gaštana jedlého zberáme pri ich prirodzenom opadaní. Orechy, gaštany a oriešky sušíme pri teplote +20°C až +25°C. Cez zimné obdobie ich uskladňujeme dobre vetrateľných miestnostiach pri teplote + 4°C.