Práca záhradkára v mesiaci september

September je mesiac, keď sa končí letné obdobie a začína jeseň. Charakterizujú ju priemerné nižšie denné teploty a prvé jesenné mráziky. Zníženie teplôt spôsobuje, že rast vegetatívnych častí rastlín sa pomaly zastavuje. Ukončuje sa diferenciácia listových púčikov na púčiky kvetné. Koreňová sústava rastlín ešte rastie a prijíma vo vode rozpustené minerálne živiny, najmä draslík, ktorý rozhoduje o odolnosti ovocných a okrasných drevín pred silnými zimnými mrazmi.

Končíme zo zberom neskorých odrôd broskýň. Dozrievať začína modré ovocie, najmä slivky a slivy. Súčasne zberáme jesenné a zimné odrody jabloní a hrušiek. Predčasne pozbierané plody obsahujú menšie množstvo cukru. Sú menej kvalitné a nevhodné na uskladnenie. Pri zbere postupujeme opatrne, aby sme nepoškodzovali plodonosný obrast ovocných stromov. Pestovatelia viniča hroznorodého zbierajú jeho odrody. Neskoršie dozrievajúce ponechávajú vo vinohrade čo najdlhšie, aby získali čo najväčšiu cukornatosť bobúľ. Pred vtáctvom bobule viniča hroznorodého chránime obaľovaním strapcov do papierových vrecúšok. K dozrievajúcemu ovociu môžeme zavesiť lapače ôs. Pozbierané ovocie konzumujeme v čerstvom stave, konzervujeme alebo uskladňujeme. Predtým, než jadrové ovocie odložíme na zimu, miestnosti, najčastejšie pivnice, vyčistíme a vydenzifikujeme vápnom, do ktorého pridáme modrú skalicu.

Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ríbezle a listnaté okrasné dreviny. Z vybratých materských kríkov berieme odrezky dlhé 20 – 25 cm. Odrezky zapichávame na pripravené záhony v spone 50 x 15 – 20 cm tak, že na povrchom pôdy ponechávame len jeden púčik.

Ovocné stromčeky najčastejšie vysádzame v jesennom období. Prv než začneme s výsadbou, musíme dôkladne pripraviť pôdu. Aspoň 1 – 3 mesiace pred sadením vykopeme 50 – 60 cm hlboké a 150 – 200 cm široké jamy, do ktorých navozíme kvalitnú zeminu, obohatenú o priemyselné hnojivá. Do jám nedávame čerstvý maštaľný hnoj, ale môžeme použiť dobre vyzretý kompost a rašelinu. Z pomalšie pôsobiacich priemyselných hnojív do pôdy dávame superfosfát a síran draselný.

V zeleninárskej časti záhradky vysievame špenát a zimný šalát hlávkový. Mrkvu a petržlen koreňový vysievame do riadkov vzdialených 20 – 25 cm do hĺbky 1 – 2 cm.

Strúčiky cesnaku pred výsadbou moríme v 5 % roztoku Sulky proti háďatku zhubnému. Cesnak sadíme na vzdialenosť 20 – 30 x 5 – 8 cm do hĺbky asi 8 cm.

V okrasnej časti záhradky budujeme skalku a suchý kvetinový múrik. Zakladáme trávnik, ktorý vysievame zo zmesí tráv mätonoh trváci, psinček výbežkatý, kostrava červená a lipnica lúčna v množstve 1 – 2 kg trávnatého semena na 100 m2. So zemitým koreňovým balom vysádzame ihličnaté dreviny, sadíme cibule tulipánov, narcisov a ďalšie na jar skoro kvitnúce cibuľové kvetiny.

Niektoré druhy liečiviek môžeme pestovať aj v pridomových záhradkách. Väčšina z nich vyžaduje hlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy dobre zásobené humusom a živinami. V záhradke vyberieme plochu, kde liečivé rastliny budeme pestovať. Na dobre pripravené záhony vysádzame medovku lekársku, mätu piepornú, levanduľu lekársku, šalviu a ďalšie druhy liečiviek. Po výsadbe ich dôkladne zalejeme. Bohatým zdrojom vitamínu C sú plody jarabiny čiernej, drieňa a plodových ruží (šípok), ktoré pravidelne zberáme.