Rez sliviek

Slivky po zbere plodov presvetľovacím rezom upravíme tak, aby sme znížili výšku korún a dosiahli rodivé stromy. Ako tento rez urobiť si môžete teraz prečítať.

Na akom dreve slivky prinášajú plody?

Často sme v záhradke sklamaní, že slivky každý rok pravidelne skracujeme a úroda je veľmi slabá, alebo žiadna. Ak 5 – 7 ročné stromy sliviek nerodia určite v reze robíme zásadnú chybu, preto slivkový strom najprv musíme pochopiť a vedieť, ako dochádza k premene listových púčikov na púčiky kvetné, čiže rodivé. Všetky letorasty, ktoré v tomto roku na strome vyrástli, od apríla tohto roku do tohto obdobia majú na letorastoch 95 – 100 % listových púčikoch, ktoré ak skrátime o 1/3 dĺžky, nemôže dôjsť k premene listových púčikov na kvetné, ale aj v budúcom roku sa po skrátení vytvárajú tie isté letorasty, ktoré opäť majú len listové púčiky. Ak chceme, aby sa z listových púčikov na budúci rok vytvorili púčiky kvetné, nesmieme dĺžku letorastov skrátiť, ale z 3 – 4 rozvetvených letorastov musíme ponechať len jeden, najčastejšie najspodnejší, ktorý má smerovať smerom von z koruny. Práve ponechanie celého letorastu nám zabezpečí, že v budúcom roku sa na tomto výhonku zo všetkých listových púčikov začne vytvárať krátky plodonosný obrast, čiže vznikajú v budúcom roku púčiky kvetné, ktoré v ďalšom roku už prinášajú plody. Pokiaľ nepochopíme tento prirodzený vývoj rodivosti, nemôžeme vytvárať na stromoch úrodu, ale nesprávnym rezom rodivosť stromov každým rokom likvidujeme a skracovaním výhonkov prehusťujeme koruny stromov.

Ako postupujeme pri presvetľovaní slivkových korún?

Pred rezom opäť z väčšej vzdialenosti si prezrieme korunu stromov a až potom sa rozhodneme, ktoré kostrové konáre je potrebné odstrániť, aby sme získali stromy nižšie, svetlé s novým rodivým obrastom. Pre slivky je najvhodnejší prirodzený pestovateľský tvar s pyramidálnou alebo mierne otvorenou korunou. Pri reze takýchto stromov odstraňujeme vždy vrchné rozvetvenia tesne nad bočným konárom, ktorý má smerovať smerom von z koruny, čiže konáre sa snažíme viesť do mierne šikmej a vodorovnej polohy. Po odstránení nadbytočných kostrových konárov sa sústredíme na odstraňovanie vnútorných, kolmo rastúcich vlkov, aby sme dosiahli vnútornú svetlosť korún. Pri reze sa snažíme chrániť krátke rodivé drevo, ktoré prináša najviac plodov. Slivky môžeme pestovať aj v tvare palmiet a ovocných stien, ale tento spôsob je veľmi jednoduchý a pri chybnom reze nedokážeme udržať kostrové konáre v pestovateľskom tvare. Pokiaľ pochopíme zákonitosti rastu a rodivosti pri tomto spôsobe pestovania dokážeme z malej plochy a z každého dopestovaného kostrového konára za tri roky získať rekordné  úrody. Už pri výsadbe stromčekov sa snažíme, aby zakúpené odrody boli naštepené na slaborastúcich slivkových podpníkoch, ktoré  vysádzame od seba na vzdialenosť 3 – 5 m. Pri tomto spôsobe pestovania je najlepšie na jeseň nakúpiť stromčeky, tzv. špičiaky, ktoré majú len jeden zvislý výhonok, ktorý na jar je potrebné skrátiť na výšku 50 – 80 cm. Po tomto skrátení nám začnú vyrastať  letorasty, ktoré od seba vyväzujeme na jednu a druhú stranu tak, aby jednotlivé konáriky boli od seba 20 – 25 cm. V ďalších rokoch pestovania vždy na jar skrátime len stredník, to znamená predlžovanie kmeňa, asi 25 cm nad posledným do vodorovnej polohy vyviazaným výhonkom. Ak tento stredný výhonok neskrátime,  ďalšie konáriky sa nám vytvárajú vo vrchnej časti tohto výhonka, čiže vzniká medzi jednotlivými kostrovými konárikmi veľká medzera, ktorá sa veľmi ťažko zapĺňa ďalším plodonosným drevom. Všetky bočné letorasty nikdy neskracujeme, len hľadáme na kostrových konárikoch vhodné bočné výhonky, na ktoré uplatníme rez tak, aby všetky ponechané výhonky mali dostatok priestoru a svetla, aby za 3 roky každý výhonok prinášal bohatú úrodu. Z palmiet odstraňujeme všetky nadbytočné letorasty už počas vegetácie a po zbere plodov vždy tesne nad konárikom, čiže režeme na konárový krúžok. Všetky väčšie rezné rany sa snažíme zatrieť štepárskym voskom alebo latexovou farbou, čím obmedzujeme výskyt glejotoku a ďalších hubových chorôb.

Ako presvetľujeme mirabelky?

Sú to rôzne semenáče, ktoré prinášajú žlté, červené, fialové plody rôznych chutí a veľkosti. Z vyšľachtených odrôd sa najviac pestuje odroda Nancyska, ktorá je chutnej žltej, do červena sfarbenej farby. V záhradách často pestujeme aj rôzne typy Myrobalánov, ktoré majú taktiež rôzne sfarbenie plodov a dorastajú do nadmerných výšok. Sú vhodné ako podpníky, do ktorých môžeme vrúbľovať, alebo očkovať slivky, marhule a broskyne. Sú veľmi rodivé a plody často opadávajú na zem a v záhradách zaberajú priestor ďalším druhom, preto myrobalánové koruny upravíme tak, že 2/3 kostrových konárov preštepíme iným druhom, najmä marhuľou a broskyňou. Ak chceme do konárikov naočkovať vhodné odrody broskýň, musíme kostrové konáre na jar hlboko skrátiť, až na vzdialenosť 20 – 30 cm od kmeňa stromov, aby nám zo spiacich púčikov vyrástli nové letorasty, do ktorých v mesiacoch jún – august očkujeme vybraté odrody broskýň. Marhule a slivky môžeme buď očkovať alebo na jar vrúbľovať  do kostrových konárov, ktoré môžu mať priemer 10 – 20 cm.

Ako rozmnožujeme myrobalány?

Najčastejšie ich získavame vegetatívnym spôsobom tak, že ak podpníky vyrastajú okolo materského stromu, tak ich na jeseň jednoduchým spôsobom, odkopkom odkopeme okolo podpníka tak, aby nový stromček mal dostatočnú koreňovú sústavu. Nové podpníky môžeme získať aj potápaním letorastov do zeme, kde ich pevne prichytíme, zahrnieme kyprou zeminou, kde za 1 – 2 roky podpník zakorení, vytvorí dostatočnú koreňovú sústavu a po oddelení môžeme do neho naštepiť vhodné odrody. Pri väčšom množstve podpníkov najčastejšie ich rozmnožujeme nakopcovaním, to znamená, že vysadený podpník skrátime úplne pri zemi a všetky letorasty, ktoré počas vegetácie vyrastajú zo spiacich púčikov, ak dorastú do výšky 20 – 25 cm, začíname k ním prihŕňať kyprú zeminu, v ktorej bylinná časť podpníkov veľmi ľahko tvorí nové korienky. Na jeseň tieto podpníky odhrnieme a zakorenené časti podpníkov vysadíme do ovocnej škôlky, kde za 1 – 2 roky dobre zakorenia, a potom do nich buď na jar vrúbľujeme, alebo v letnom období očkujeme odrody sliviek, ringlôt, marhule a broskyne.

Ing. Eduard Jakubek

Odborný inštruktor RV SZZ