Predseda ZO SZZ Rosina

Jaroslav Lysík

0917 960 218   lysik.j@gmail.com

 

50 rokov organizácie záhradkárov v Rosine

napísané 23.12.2016, zverejnil martin, aktualizované 28.3.2020

95 rokov organizovanej činnosti
záhradkárov a ovocinárov

na Slovensku

1920 - 2015


50 rokov

organizácie záhradkárov v Rosine

1965 – 2015

Vladimír Míka – Jaroslav Lysík

Rosina 2015

Obec Rosina leží vo východnej časti Žilinskej kotliny, v údolí potoka Rosinka, asi 3 km juhovýchodne od mesta Žilina, len pár kilometrov od úpätia Lúčanskej Malej Fatry. Jej chotár sa nachádza v mierne zvlnenej krajine a je vhodný pre drobné i priemyselné poľnohospodárstvo. Stred obce má nadmorskú výšku 400 m n. m. Prvá zmienka o Rosine sa datuje do r. 1341 a uvádza sa v nej, že obec bola založená na základe zákupného práva a spomína sa ako villa Rozyna prope civitatem Zylina (osada Rozyna blízko mesta Žiliny). Až do r. 1848 patrila strečnianskemu panstvu, okrem rokov 1685 – 1773, keď patrila jezuitskému rádu v Žiline. V súčasnosti má Rosina okolo 3000 obyvateľov a pre zdravé prostredie a výhodnú polohu patrí k vyhľadávaným lokalitám.

Obr. 1 Pohľad na časť obce, v pozadí Krivánska Malá Fatra: Veľký a Malý Kriváň, Suchý

Organizácia záhradkárov v Rosine oslavuje v tomto roku významné výročie - 50. rokov od svojho založenia. Nadviazala tak na dlhoročnú tradíciu spolčovania, rozširovania skúseností a vzájomnej pomoci. Pestovatelia, chovatelia a vinári, záhradníci i drobní záhradkári sa na Slovensku začali spájať do spolkov už v 17. a 18. storočí. Vznikajúce záujmové spolky a združenia viedli predovšetkým vzdelaní farári a učitelia, ale aj osvietení a skúsení remeselníci, robotníci a roľníci. Tieto spolky boli zamerané na rozširovanie nových poznatkov a skúseností potrebných pre život na dedine, ale aj na rôzne záujmové činnosti, najmä kultúrne a neskôr aj športové aktivity. Veľký dôraz bol kladený na svojpomoc a vzájomnú pomoc. V tých časoch mali aj významnú národne uvedomovaciu funkciu.


Na aktivity najstarších ovocinárskych osvietencov na Slovensku, ako boli Matej Bazalica, Matej Bel, Jozef Bielik, Viktor Buchta, Štefan Moyses, Štefan Gašparovič a mnoho ďalších, ktorí sa výrazne podieľali na rozvoji ovocinárstva na Slovensku, nadviazali neskôr aj mnohí ovocinárski a záhradkárski nadšenci v rôznych kútoch Slovenska.

 

Na pestovanie ovocia a najmä zeleniny a kvetov v okolí Žiliny mali vplyv aj bulharskí zeleninári, ktorí v rôznych oblastiach Slovenska žili od polovice 19. storočia, ďalší prišli do Žiliny v prvej polovici 20. storočia. Boli to kvalifikovaní a skúsení pestovatelia ovocia, zeleniny a kvetov. U nich obyvatelia Žiliny a okolia nakupovali zeleninu a kvety, ale aj semená a sadenice. Od tých čias je známe porekadlo o peknej zelenine, že „je ako od Bulhara“.
Prvou lastovičkou v organizovaní ovocinárstva a záhradkárstva na Slovensku bolo založenie Čerešníckeho spolku v Jelšave v roku 1796. Čerešnícky spolok existoval vyše 100 rokov, no postupne jeho činnosť upadala a po rozpadu Rakúsko-Uhorska zanikol.


I v našej obci existovalo viacero spolkov a organizácií, viac i menej formálnych, najčastejšie vedených miestnymi farármi a učiteľmi. Vzhľadom na potrebu ochrany občanov a majetku pred požiarmi a inými prírodnými katastrofami vznikla v tom období (v r. 1895) v Rosine aj organizácia dobrovoľných hasičov, ktorá v tomto roku oslavuje už 120 rokov aktívnej zmysluplnej činnosti. Mnohé ďalšie spolky boli širšie zamerané, spoločným menovateľom bola rozširovanie znalostí a skúseností a vzájomná pomoc. Členovia, z ktorých väčšina aktívne pôsobila vo viacerých spolkoch, si odovzdávali skúsenosti z pestovania poľnohospodárskych plodín, z pestovaní ovocia i zeleniny, z chovateľstva, z včelárstva a z mnohých iných činností


Počas 1. svetovej vojny utrpelo ovocinárstvo na Slovensku veľké škody najmä tým, že nemal kto pracovať a chrániť sady a starať sa o záhrady. Medzi popredné úlohy po vzniku Československa patrilo oživenie poľnohospodárstva vrátane pestovania zeleniny a ovocia. Vznikali a obnovovali sa mnohé záujmové spolky ako aj profesijné združenia. Medzi najrozšírenejšie v tom čase boli vinárske a zelinárske spolky, v podhorských oblastiach postupne vznikali ovocinárske združenia. Väčšina z nich mala aj významnú ekonomickú funkciu. Krátko po vzniku 1. ČSR sa ovocinári zjednotili a založili Československý ovocinársky a záhradkársky zväz (ČSOZZ), ktorý zastrešoval organizácie v spoločnej republike Čechov a Slovákov.


Za začiatok spolčovania slovenských ovocinárov a záhradkárov po vzniku samostatnej Československej republiky a za historický medzník možno považovať I. slovenskú ovocinársku výstavu v Bratislave v septembri 1920, usporiadanú z iniciatívy dr. Pavla Blaha a skupiny ďalších zanietených ovocinárov. Práve na nej, dňa 20. septembra, bola založená Slovenská ovocinárska spoločnosť (SOS) ako organizačná súčasť ČSOZZ. SOS položila základy modernej organizovanej činnosti ovocinárov a zeleninárov na Slovensku. Zanedlho nato vznikali jednotlivé odbočky SOS v mnohých regiónoch po celom Slovensku. Po druhej svetovej vojne najmä po r. 1946 vznikali niektoré ovocinárske spolky aj v rámci Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Ten po r. 1948 zanikol. Slovenská ovocinárska spoločnosť (SOS) od svojho založenia 37 rokov organizovala výchovu, vzdelávanie, výstavy, zabezpečovala biologický materiál pre členov, odborné časopisy a knihy, podporu na zakúpenie záhradkárskych potrieb, pomoc pri sčítaní ovocných stromov, zlepšovanie sortimentu a druhovej skladby ovocia, odbyt ovocia a rozšírenie pestovania aj do okrajových častí Slovenska. Činnosť ukončila v r. 1957.

Výrazným podnetom pre novodobé poňatie záhradkárskej činnosti a pre vznik súčasnej organizácie v mnohých dedinách teda i v Rosine mal Ustanovujúci zjazd Československého zväzu záhradkárov a ovocinárov, konaný v Prahe v roku 1957 a najmä 1. Zjazd slovenských záhradkárov a ovocinárov, ktorý sa konal v Bratislave dňa 15. 10. 1957. Z jeho uznesenia vyplynula úloha získavať neorganizovaných záhradkárov za nových členov zväzu a zakladať okresné výbory a miestne organizácie. Do takto vzniknutej organizácie ČSZZ boli postupne začlenené doterajšie miestne, regionálne odborové spolky a združenia. Aj keď bol Slovenský zväz súčasťou celoštátneho Československého zväzu záhradkárov a ovocinárov, je v súčasnosti chápaný aj ako historický medzník vzniku Slovenského zväzu záhradkárov.(Domnievame sa však, že skutočným začiatkom organizovanej činnosti ovocinárov a záhradkárov vo vtedajšej 1. republike bolo založenie Československého ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu (ČSOZZ) a následné založenie Slovenskej ovocinárskej spoločnosti ako súčasti ČSOZZ v r. 1920 – t.j. pred 95 rokmi.)


Ďalšie významné udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj organizovaného záhradkárstva v Československu a na Slovensku:
II. Celoštátny zjazd Československého zväzu záhradkárov a ovocinárov Praha 8.- 9. 4. 1961. Došlo k zmene názvu na Československý ovocinársky a záhradkársky zväz. I. celoslovenská konferencia ČSOZ, Bratislava 22.4.1961.
III. celoštátny zjazd Československého ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu Praha 10.-11.4.1965.
II. celoslovenská konferencia ČSOZS, Bratislava – marec 1965.
Pod vplyvom týchto udalostí a na základe dlhodobých skúseností sa dňa 23.3.1965 zišli rosinskí zanietení ovocinári a na ich stretnutí na podnet vtedajšieho predsedu Miestneho národného výboru Pavla Djablika vznikla myšlienka založiť záhradkársku organizáciu v Rosine.

Na porade sa zúčastnili nadšenci záhradkárskeho spolku: Jozef Babík, Peter Strážovec, Štefan Ďuroška, Ladislav Majerík, Michal Valo, Tomáš Cíba, Ondrej Valica, Ján Djablik, Karol Čibenka, František Kysela.

Dňa 9. 7. 1965 sa v Rosine zišla ustanovujúca schôdza organizácie ovocinársko-záhradkárskeho zväzu. V tento deň bol založený Československý ovocinársky a záhradkársky zväz, základná organizácia Rosina.

Prvým predsedom sa stal Jozef Babík (Rosina č. 267), podpredsedom Michal Valo (Rosina č. 147), ďalšími členmi výboru boli:
Tajomník: Tomáš Cíba (Rosina č. 37)
Pokladník: Ladislav Majerík (Rosina č.373)
Hospodár: Michal Šupej (Rosina č. 230)
revízori: František Majtánik (Rosina č. 98) a Ondrej Holeša (Rosina č. 38)


Základná organizácia mala v čase vzniku 28 členov.


Na ďalší vývoj záhradkárskeho hnutia na Slovensku i v našej obci mali vplyv mnohé subjektívne i objektívne činitele, ekonomické a žiaľ často i politické vplyvy. Organizácie záhradkárov a ovocinárov fungovali v konkrétnom prostredí, boli závislé od dobrovoľnej aktivity a iniciatívy svojich členov, podľa podmienok bola ich činnosť podporovaná miestnymi národnými výbormi i ďalšími organizáciami.
Z hľadiska vnútorného usmerňovania činnosti jednotlivých organizácií mali podstatný význam tieto udalosti a historické medzníky:


12.6.1969 sa v dôsledku zmien v štátoprávnom usporiadania konal v Bratislave Mimoriadny ustanovujúci zjazd Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu, za predsedu bol zvolený Vladimír Tomešek, za tajomníka Ing. Štefan Milko.

II. zjazd Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu, Bratislava 1974.

III. zjazd Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu Bratislava 17.-18.11.1979. Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz sa premenoval na Slovenský zväz záhradkárov.

IV. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Bratislava 24.-25.11.1984. Za predsedu bol zvolený Ing. Vladimír Střelec, CSc. a za tajomníka Vladimír Mosný.

V. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, ktorý sa konal 18.-19.11.1989 v Bratislave. Avšak krátko potom v krízovom období po 17. novembri 1989 členovia spochybnili zjazdové uznesenia a zvolené orgány. Bol zvolený akčný výbor do konania mimoriadneho zjazdu. Mimoriadny zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Bratislava 31.3.1990. Za predsedu bol zvolený doc. Ing. Ivan Hričovský, Csc. a za tajomníka Juraj Korček.

VI. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Bratislava 11.-12.11. 1995.

VII. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Nitra, 8.-19.11.2000.

VIII. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Nitra, 19.-20.11.2005 IX. zjazd Slovenského zväzu záhradkárov, Nitra, 18.-19.11.2010.
Za predsedu bol zvolený Ing. Eduard Jakubek a za tajomníka Juraj Korček.

Obr. 2 Svätenie zástavy ZO SZZ v Rosine 10.10.2015

Podobne ako iné, i organizácia záhradkárov v Rosine prešla zložitým obdobím rozvoja i útlmu a znovuoživovania. Kľúčovú úlohu zohrávali vždy tí, čo tvorili výbor organizácie. Od založenia do r. 1992 boli v čele organizácie v Rosine títo predsedovia:
Od r. 1965 - Jozef Babík (Rosina č. 267).
Od r. 1970 - Ladislav Majerík (Rosina č. 373).
Od r. 1980 - Karol Majtán (Rosina č. 495).
Od r. 1984 - Štefan Krajčí (Rosina č. 393).
Od r. 1987 - Jozef Krajčí (Rosina č. 607).

V uvedených rokoch bola činnosť organizácie záhradkárov zameraná najmä na vzájomnú pomoc a výmenu skúseností pri pestovaní ovocných stromov ako aj drobného ovocia. V menšej miere sa objavovali pokusy o pestovanie menej tradičných druhov zeleniny. Rosinskí záhradkári sa významnou mierou podieľali na popularizácii intenzívnejšieho pestovania domáceho ovocia a používaní šetrných a efektívnych postupov ochrany proti škodcom. Svojim členom ako aj ďalším občanom Rosiny sprostredkovávali výhodnejší nákup nových a pre naše podmienky vhodnejších odrôd, ochranných prostriedkov a hnojív.


Členovia našej organizácie si rozširovali svoje poznatky v odbornej literatúre, vymieňali si svoje nadobudnuté znalosti a skúsenosti a boli vždy ochotní poskytnúť neoceniteľné rady tak mladším členom ako aj ostatným občanom, ktorí mali záujem o pestovanie kvalitného ovocia a zeleniny. Je však treba poznamenať, že v tomto období bola činnosť v organizácii záhradkárov takmer výhradne vecou mužov. Postupne sa však do niektorých činností zapájali aj rosinské ženy. Výraznejšie sa to prejavilo na každoročných a dobre pripravených výstavách, kde k tradičným a novým odrodám ovocia, pribúdali i exponáty zeleniny a kvetov. K exponátom tradičných úspešných vystavovateľov, medzi ktorých patrili najmä priatelia P. Djablik, J. Djablik, Š. Babík, A. Ďuroška, A. Grečnár, Š. Krajčí, J. Krajčí, I. Janík, E. Málik, J. Matejka, T. Hodás, M. Valica, pribudli aj výpestky zo záhrad našich žien, vystavovateľkami priekopníčkami sa stali D. Tichá, A. Krajčiová a E. Studená, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie. K významu nasledujúcich výstav ovocia a zeleniny prispelo aj to, že sa vďaka podpore učiteľov začali spájať s prehliadkou tematicky zameraných výtvarných prác detí Materskej a Základnej školy v Rosine.

Obr. 3 Slávnostný sprievod obcou

Aktivizácia občanov v nasledujúcich rokov priniesla do našej organizácie ďalšie pozitívne zmeny. Demokratické procesy v spoločnosti po r. 1989 a najmä vznik samostatnej Slovenskej republiky v r. 1993 podstatne ovplyvnili aj spoločenský život v Rosine. Vytvorili sa nové podmienky pre slobodný rozvoj politickej, záujmovej športovej i kultúrnej činnosti a pre znovuobnovenie tradícií. No na druhej strane zmenené ekonomické podmienky ako aj zapájanie mnohých našich členov do politickej činnosti novovznikajúcich politických strán sťažilo spočiatku činnosť organizácie a oslabilo aktivitu záhradkárov.
Do r. 1993 vo výbore a v revíznej komisii ZO SZZ v Rosine okrem predsedov postupne pracovali:
Anton Holeša, Štefan Krajčí, Adolf Grečnár, Karol Majtán, Róbert Hodás, František Majtánik, Peter Málik, Ernest Chládecký, Ján Cingel, Ignác Janík, Ondrej Beniač, Tomáš Halabica, Cyril Ďuroška, Ladislav Mintúch, Jozef Gavuliak, František Knapec, Ladislav Málik, Štefan Kotrbanec, Jozef Knapec, Pavol Djablik, Ján Šemľa, Vladimír Míka, Milan Čibenka, Anton Ďuroška.(Autor si uvedomuje, že uvedený zoznam nemusí byť celkom úplný a presný, preto radi uvítame nové podložené informácie.)
Nasledujúce obdobie bolo v našej organizácii poznamenané hľadaním nových cieľov a organizovaním nových aktivít. Jednou z nich bolo aj hľadanie možností ako získať vlastné miesto pre spolkovú činnosť a pre poskytovanie služieb členom aj ostatným občanom. Napriek úsiliu predsedov Pavla Okuliara a neskôr Jozefa Krajčího a podpore mnohých zväčšia nových členov výboru sa to nepodarilo. Nová situácia v spoločnosti a zmenené podmienky priniesli aj nové podnety. Do organizácie prichádzajú noví členovia s novými nápadmi a po určitom útlme dochádza k opätovnému rozvoju.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky stáli v čele našej organizácie:
Od r. 1993 - Pavol Okuliar (Rosina č. 602).
Od r. 1994 - Jozef Krajčí (Rosina č. 607).
Od r. 2010 - Jaroslav Lysík (Rosina č. 417).
Po roku 1993 vo výbore a v revíznej komisii ZO SZZ pracovali (resp. pracujú) títo členovia: Ján Balát, Miroslav Berzák, Miroslav Bičanovský, Igor Cetera, Milan Cigánik, Jarmila Čerňanská, Milan Čibenka, Pavol Djablik, Miroslava Ďureková, Anton Ďuroška, Jozefa Hrstková, Jozef Chovan, František Janík, Ignác Janík, Jozef Krajčí, Štefan Kotrbanec, Pavol Machovský, Koloman Málik, Vladimír Míka, Anton Paur, Milan Podhorec, Michal Puškáš, Ján Šemľa, Dagmar Tichá, Mária Tomášová, Juraj Turčan, Jozef Zelník.

Obr. 3 Starosta obce Jozef Machyna spolu s predsedom Jarom Lysíkom
otvárajú slávnosť „Jeseň na dedine – 2015“.

Posledné roky sú roky zvyšovania aktivity i rozsahu činností. Už viac ako desať rokov si niektorí naši členovia prehlbujú svoje odborné vedomosti štúdiom ovocinárstva a záhradníctva na Univerzite tretieho veku, ktorú spoluorganizuje OV SZZ v Žiline s Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Príkladom pre ostatných bol nestor a zakladateľ organizácie v Rosine Paľo Djablik, ktorý napriek svojmu vysokému veku patril k prvým a najúspešnejším absolventom.
Rosinskí záhradkári pravidelne prezentujú výsledky svojej práce na miestnych i okresných výstavách ovocia a zeleniny. K oceneným v týchto rokoch patrili priatelia Š. Babík, M. Blaško, D. Cibulka, M. Berzák, M. Čerňanský, J. Daniš, A. Grečnár, T. Hodás, M. Hodás, M. Holešová, J. Hrstková, Š. Kotrbanec, A. Krajčiová, J. Krajčí, K. Málik, J. Matejka, J. Paur, Š. Strážovec, E. Studená, D. Tichá, J. Zelník a ďalší. Naša organizácia sa snaží prispievať aj k skrášľovaniu záhrad a okolia našich domov a tým aj celej dediny. Preto vyhlasujeme súťaže a pravidelne oceňujeme aj najkrajšie záhrady, balkóny a predzáhradky. Na rozšírenie obzoru ale aj na poznávanie krás našej krajiny organizuje naša organizácia rôzne zamerané zájazdy. Stretávame sa na ďalších aktivitách, brigádach, pre našich členov a ich rodiny pripravujeme každoročne Deň záhradkárov, plný zaujímavých aktivít a hier. Okrem členov výboru ZO SZZ sa na organizovaní viacerých aktivít podieľali aj ďalší členovia organizácie, za všetkých možno spomenúť aspoň priateľov a priateľky I. Balátovú, M. Blaška, D. Cibulku, E. Cibulkovú, M. Čerňanského, J. Ďurošku, V. Hodásovú, M. Holešovú, O. Chovanovú, E. Lysíkovú, P. Labáka, J. Paura, J. Pokoja, M. Prievozníka, J. Remiša, M. Remišovú, J. Smieška, B. Stancovú, M. Šupeja, A. Vaškovú, A. Vitosovú, M. Vrabca, ku ktorým sa pridávajú mnohí noví členovia a členky našej organizácie. Teší nás, že najmä vďaka priateľom K. Valicovi, K. Málikovi, máme na tieto aktivity aj spomienky v podobe fotografií a videozáznamov.

Obr. 4 Súčasťou slávnosti „Jeseň na dedine – 2015“ bola aj pestrá výstava ovocia a zeleniny

Dr.h.c., prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., čestný predseda Slovenského zväzu záhradkárov, ktorý bol už niekoľkokrát naším hosťom, na minuloročnom stretnutí s našimi členmi a ďalšími občanmi vyhlásil, že organizácia záhradkárov v Rosine patrí k najlepším na Slovensku. Všetci si jeho ocenenia hlboko vážime.

Obr. 5 Hlavnými hosťami našej slávnosti boli prof. I. Hričovský a tajomník RV SZZ J. Korček

V súčasnosti má naša organizácia viac ako 100 členov. Väčšina z nich sa aktívne podieľa na činnosti našej organizácie a na rozširovaní nových poznatkov. Dlhoročnými skúsenosťami a radami pomáhajú svojim nasledovníkom príslušníci našej najstaršej generácie.
Medzi najznámejšie a najúspešnejšie aktivity našej organizácie patria:
- pravidelné výstavy ovocia a zeleniny, spojené s kultúrnymi akciami, a s prezentáciou produktov ľudových remesiel,
- organizácia prednášok a stretnutí so skúsenými odborníkmi,
- výsadba kríkov a okrasných stromov, úprava verejných priestranstiev,
- založenie arboréta v priestoroch základnej školy v Rosine,
- starostlivosť o ovocné stromy v chotári,
- organizácia rôznych súťaží, do ktorých sú zapájaní všetci občania obce,
- organizácia zájazdov s poznávacou tematikou,
- rozširovanie spolupráce so základnou školou a zapájanie detí,
- zábavné a športové akcie v rámci Dňa záhradkára,
- kultúrno-spoločenská akcia Jeseň na dedine.
Okrem vzájomnej podpory a spolupráce výrazne prispievame rôznymi formami k zveľaďovaniu prostredia obce. V posledných rokoch sa do zmysluplnej práce našej organizácie zapájajú ďalší členovia, k dlhoročným skúseným aktívnym záhradkárom pribúdajú aj zástupcovia našej najmladšej záhradkárskej generácie. Naše rady rozširujú i záujemcovia z iných obcí ako aj mesta Žiliny. Vďaka nim všetkým sa darí rozširovať záujmové a osvetové aktivity medzi ostatných občanov. Výrazne tým prispievajú k rozvoji organizácie a tým aj k naplneniu jej poslania v našej obci.
Nastúpený trend potvrdilo aj rokovanie výročnej členskej schôdze ZO SZZ z 28. 2. 2015. Na nej sa s veľkým ohlasom stretol návrh nášho predsedu Jaroslava Lysíka na prijatie vlastnej zástavy, ktorá by bola symbolom našej organizácie, pripomínala by jej históriu a bola by výrazom odkazu pre ďalšie generácie našich nasledovníkov. Obdobie navrhovania podoby zástavy a získavania potrebných prostriedkov na jej zhotovenie bolo obdobím ďalšieho stmeľovania členov a obdobím posilňovania ich vzťahu k organizácii a k obsahu jej činnosti. Významnou udalosťou v dejinách našej organizácie bolo potom posvätenie hotovej zástavy a jej predstavenie širokej verejnosti dňa 10. 10. 2015 na slávnosti „Jeseň na dedine“. Prijatie zástavy v našej organizácii sa stalo inšpiráciou k nasledovaniu aj pre iné organizácie SZZ vrátane jeho najvyšších orgánoch. Je nám cťou, že naša zástava bola predstavená a umiestnená na čestnom mieste aj v priebehu X. zjazdu SZZ v Nitre 21.-22. novembra 2015.

Zdroje:
1. Archív Československého ovocnářského s zahradkářského svazu.
2. Archív Ústredného výboru Slovenského zväzu záhradkárov.
3. Archív Základnej organizácie SZZ v Rosine.
4. BILICOVÁ, E. Od semienka po gril. História a súčasnosť záhradkárenia. Nitra : SPU, 2003.
5. ĎUROŠKA, P.: 650. výročie založenia obce Rosina (1341 - 1991), 25 s.
6. JAKUBEK, E.: 50 rokov organizovaného záhradkárstva na východnom Slovensku. Prešov : OV SZZ, 2007. On line:
7. KLOUPAROVÁ, P.: Zahradkářská kolonie jako kulturní fenomen. Diplomová práce. MU v Brne, 2009. On line: tu
8. Rosina. On line: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rosina 9. PODOLÁK, J. Etnografický výskum bulharských zeleninárov na Slovensku. In Národopisné informácie, 1983, č. 3, 280-284. On line: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3808
10. Víta Vás obec Rosina. Oficiálne stránky obce. On line: www.rosina.sk.tu
11. Vlastivedný slovník obcí. I-III. Bratislava : Veda, 1977.

 

Pôvodný návrh zástavy ZO SZZ v Rosine schválený na výročnej členskej schôdzi 28. 2. 2015