Predseda ZO SZZ Rosina

Jaroslav Lysík

0917 960 218   lysik.j@gmail.com

 

Práca záhradkára v mesiaci júl

napísané 4.9.2014, zverejnil Jaroslav Lysík, aktualizované 4.9.2014

Mesiac júl sa vyznačuje najvyššími teplotami v roku. Tieto vysoké teploty spôsobujú, že ovocné stromy, okrasné dreviny a zelenina majú v tomto období nedostatok vody. Rastliny musíme preto zavlažovať. Polievame mäkkou najlepšie dažďovou vodou.

Koreňová sústava stromčekov je pomerne hlboká, najviac koreňov sa nachádza v hĺbke 20 – 50 cm. Aby tieto korene mohli využívať závlahu, musíme používať vyššie dávky vody a to 20 – 30 l vody na 1 m2. Polievame pod korunami ovocných stromov, pretože tu je sústredené najväčšie množstvo koreňových vláskov, schopných čerpať vodu a v nej rozpustené živiny.

Niektoré druhy ovocných stromov, najmä jablone a hrušky vyväzujeme do mierne šikmej až vodorovnej polohy k vybudovanej konštrukcii. Súčasne pokračujeme v odstraňovaní poškodených, chorých a nadbytočných letorastov. Na viniči hroznorodom vylamujeme zálistky. Pokračujeme očkovaní ovocných stromov. Ušľachtilé odrody jabloní očkujeme na slaborastúce vegetatívne podpníky. Podpník na očkovanie najprv pripravíme. Očkujeme vo výške 10 – 20 cm od zeme. V tejto časti podpníka musíme preto odstrániť vyrastajúci bočný obrast. Mokrou handričkou očistíme plochu podpníka. Narežeme a odlistíme letorasty, pričom ponechávame len 0,5 – 1 cm dlhé listové stopky. Na podpníku očkovacím nožom urobíme zvislý, asi 3 cm dlhý a vodorovný asi 1 cm dlhý rez v tvare písmena T. Opačnou stranou noža odlúpeme kôru a zasunieme ušľachtilé očko. Miesto očkovania zaviažeme páskou z PVC tak, aby bolo vidieť len časť očká s krátkou stopkou. O 3 – 4 týždne po očkovaní sa presvedčíme, či sa očko ujalo. Prstom sa jemne dotkneme. stopky. Ak stopka odpadne, znamená to, že očko s podpníkom vzrástlo a prijalo sa. Ak listová stopka pevné drží očko sa neujalo.

Z ďalších spôsobov vegetatívneho rozmnožovania používame rozmnožovanie pomocou bylinných odrezkov. V záhradkách sú zvlášť obľúbené širokorozložité až poliehavé borievky, ďalej cyprušteky, tuje a ďalšie druhy ihličnatých drevín. Na rozmnožovanie týchto drevín používame odrezky dlhé 5 – 10 cm. Otrhávame ich s krátkou časťou staršieho dreva tzv. pätkou. Spodnú časť ihličia odstránime a upravené odrezky zapichávame do debničiek alebo pareniska do hĺbky 1 - 3 cm. Ako substrát používame pareniskovú zeminu premiešanú s rašelinou a pieskom v pomere 1 : 1: 1. Zakoreňovanie urýchlime pomocou stimulátorov. Odrezky zakrývame polyetylénovou fóliou alebo pareniskovými oknami. Pareniská pravidelne polievame mäkkou vodou, vetráme a substrát jemne kypríme.

V tomto období ovocné stromčeky už neprihnojujeme. Jahody na jednom mieste pestujeme najviac tri roky, potom porast zlikvidujeme. Dlhším pestovaním jahôd na tom istom stanovišti znižuje sa množstvo a kvalita plodov. Po zbere úrody z jahodoviská odstránime všetky nové poplazy. Najlepšie z nich použijeme na výsadbu. Ponechané trsy jahôd okopeme a prihnojíme Fragarinom. Prihnojovanie po zbere plodov ovplyvňuje množstvo plodov v budúcom roku.

V zeleninárskej časti záhradky pokračujeme v prihnojovaní zeleniny 0,2 % Harmavitom, prípadne môžeme použiť viaczložkové priemyselné hnojivá, ako sú NPK a Cererit (0,1 – 0,3 % roztok). Prihnojovanie cibule a cesnaku mesiac pred zberom ukončíme, pretože pri prehnojení cibuľovej zeleniny dusíkatými hnojivami, cibule už počas vegetácie a neskoršie v uskladňovacích priestoroch podliehajú hnilobám. Pór počas vegetácie prihŕňame pôdou do výšky 20 – 25 cm.

Hľúzky krokusov, snežienok po 4 – 6 rokoch vyberáme z pôdy. Cibule tulipánov každý 2 – 3 rok z pôdy vyberieme, po vysušení a očistení ich do výsadby uskladníme v suchých, dobre vetrateľných miestnostiach pri teplote 17 – 20 °C.